Autor: Erik ,,Čiko" Čík
Nad bajkpackingom som začal rozmýšľať, keď som si kúpil gravel a lákala ma myšlienka
celý deň bajkovať a potom padnúť od únavy a na další deň znova.Tak som s malou
dušičkou išiel za ženou a deťmi s otázkou, či si môže tatinko zobrať týždeň voľno a ísť si
zabajkovať. Reakcia s nadvihnutým obočím (žena) bola pozitívna. Deťom to bolo vlastne
jedno. Hovoril som si, že im určite budem chýbať. Tak a od toho momentu som cca pol roka
nič iné neriešil iba trasu, veci ktoré si zbalím a ako budem spať.
Po nekonečných výpočtoch a plánovaní vznikla trasa dlhá 1200km, ktorá išla z Bratislavy -Wiener Neustadt - Hallstat - Zell am See - Grossglockner - Klagenfurt a domov..
Mal som aj plán B a to vlak, ktorý by ma zobral z Klagenfurtu do Wiener Neustadt a odtiaľ domov.
Naložil som si na deň 200km, tak plán B prišiel vhod... Trasa bola vyriešená a teraz spanie. Mal som stan, spacák a chcel som chodiť do kempov, no nakoniec vyhrala pohodlnosť a možnosť teplej sprchy a postele. Tak, zbalený, pripravený, môžem vyraziť..

1. Deň alebo deň D
Budíček som mal na 4:30, niekomu sa to môže zdať skoro, no pre mňa je to pohoda, pretože
vstávam do práce ešte skôr. Po rannej motanici som o 5:00 vysadol na bajk a vyrazil...
Prvých 70-80km som už poznal, okolo Neusiedler See som už pár krát išiel. Potom to začalo
byť nové a cítil som sa ako Číňan na dovolenke. Asi po 100 kilometroch som zbadal tabuľku,
ktorá označovala 2km a 17% priemerného stúpania. Celkom facka pre moje nohy, no a po
tejto skúsenosti sa už naklonená rovina (kopec) začala objavovať stále častejšie.
Potom prišiel Semmering, ktorý bol tiež veľmi výživný kopeček. Celých 200km som mal ukážkové počasie, príjemné teplo a pod mrakom. Ale na 211km prišla búrka ktorá z prv nevyzerala vôbec zle. Ľahší dážď som aj prijal, no za ľahkým prišli vedrá vody, kde som za pár sekúnd bol komplet mokrý. Tak som si povedal, že nastal čas sa ubytovať a vyschnúť.
Celkom za 1. deň: 211km a viac ako 1900m výškových.

2. deň
Na druhý deň som sa zobudil plne nabudený na ďalšiu cestu, ale nálada išla dole, keď som
pozrel z okna. Dážď a dážď. No nič, zatnúť zuby a vyraziť, našťastie sa po 2hodinách
vyčasilo a stačil som vyschnúť kým som prišiel do cieľa mojej cesty. Ako som sa približoval
do Hallstatt hory začali rásť a po každom kilometri boli väčšie. Po ceste bolo vždy čo
obdivovať, osamelé domčeky na kopcoch, lavičky pri cyklocestách s nádhernými výhľadmi,
proste život na Rakúskom vidieku.
Ako som rozmýšľal nad životom tak som dorazil k jazeru, kde až po chvíli, čo som pozeral na mesto na druhej strane, mi prišlo, že to je Hallstatt. Úsmev sa mi zväčšil, pretože som vedel, že som na konci cesty pre dnešný deň.
Celkom za 2. deň: 193km a cez 1500m výškových.

3.deň
Tento deň by som premenoval na VODNÝ, pretože ako začalo, tak neprestávalo pršať.
Bajkovať sa dá aj v daždi, potom namočiť bajk večer do oleja a všetko premazať.
Dnes to bolo čisto o tom, koľko kilometrov prejdem v daždi. Keď som sa už tretí krát prezliekol a nemal som už suché veci, rozhodol som sa skončiť a započať sušiaci mód.
Zobral som najlacnejší hotel v okolí, prídem naň a nevedel som nájsť radiátor. A nie preto, že by ho architekti vedeli zapracovať do priestoru, aby nebol vidno. Nie, on tam nebol. A skutočnosť, že som mal jazierko v tretrách mi na nálade nepridala. Ale bol som kreatívny a nakoniec som ich usušil.
Celkom za 3. deň: 80km a cez 800m výškových.

4.deň
Po zobudení som sa už bál pozrieť von. No bol som odvážny a nič iné mi ani neostávalo, a
pršalo. No nič, zbalil som sa a vyrazil.
Asi za dve hodiny som prišiel do Bruck an der Gloknerstrasse a rozhodnutie, či ísť na Grossglockner, či nie. Rátal som, že hore bude okolo 5 stupňov, a tak som sa aj pripravil. Realita bola mínus pol stupňa, prehánky a zamračené.
Nechcelo sa mi ist moknúť do výšky cez 2500m nad morom a mrznúť pri zjazde, ktorý by
som si užil asi ako cestu k zubárovi. Na ďalšie dni bola predpoveď ešte horšia a tak som si
povedal, že nie, nestojí to za to a idem ďalej Kaprun a Kufstein.
V Kaprun sú dve vysokohorské priehrady. Ale zdvorilí ujo pri rampe mi povedal, že iba pre autobusy a peších. Hovorím, žiadny problém, ako je to ďaleko? Odpoveď tak cca 4-5 hodin. Prehltol som horkú slinu a odišiel. Do Kufsteinu som prišiel večer o 18tej.
Počasie na druhý den hlási dážď a to už som si povedal, stačí.To, že som zmokol každý deň mi už začalo vadiť. Už sa mi nechcelo bicyklovať v daždi a môj pľuzgier na sedacej súprave sa tiež zväčšoval. Dalo sa s ním bajkovať, ale bolo to nepríjemne. Tak som oznámil rodinke, že prídem. Kúpil lístok do Viedne, odtiaľ domov ešte na bajku a oddýchnuť si.
Celkom za 4. deň: 149km a cez 1700m výškových.
5.deň
Dnes som sa ako inak zobudil do upršaného rána a len to moje rozhodnutie potvrdilo.
Nasadol som na vlak a za 3,5 hod som bol vo Viedni v Meidlingu. Odtiaľ som to mal už len
cca 77km domov. Na ceste domov po hrádzi ma zastavila ako inak VODA. A to Dunaj, ktorý
zaplavil cyklocestu. Musel som sa vrátiť naspäť a obísť to cez dedinky. Ale aspoň nepršalo.
A tak som sa šťastne vrátil k mojej rodinke.
Môj prvý bajkpacking som si nakoniec aj tak užil. Salzburg a Tyrolsko sú nádherné oblasti s
nekonečne veľa dych berúcimi výhľadmi, ktorých som si užil do sýtosti. Aj keď mi to nevyšlo
podľa mojich plánov.
O tom to je niekedy, že veci nevychádzajú vždy tak, ako by sme chceli.
Ešte by som chcel spomenúť reťaz, ktorú mi poskytla na cestu @sk-profibike a @bbbcycling.
Reťaz mala extrémne podmienky, čo sa týka vody. Keď na ňu nepršalo, tak špliechalo
zospodu. Nezasekávala sa, nebola hlučnejšia, ako som si zvyknutí a musím ju
pochváliť. Link na konkrétnu reťaz tu.
Veľmi pekné, ale vidím, že si išiel asi v rovnakom čase ako my. Dali sme skrátenú Alpe Adriu z Mallnitzu do Udine, ale tiež sme nevedeli odkiaľ tá všetka voda ide.