V polovičke mája sme si užili tri dni v Banskej Štiavnici, ako jarnú prípravu na kopčeky. A ako nám bolo? Výborne....
Po dlhom premýšľaní sme sa rozhodli prísť na chatu už vo štvrtok, aby sme si mohli užiť kopce aj v piatok. Výber chaty bol priam ideálny - ako sa hovorí Pánu Bohu za chrbtom. Dovolím si povedať, že toto bola jedna z najvyššie položených chát v okolí Štiavnice. Ten pocit, keď po výjazde vám zostáva už iba 5km a 300m výškových do tepla stojí za to.
Ach ten dážď...
V piatok ráno sme sa zobudili a chystali sa na výjazd. Avšak počasie malo trošku iné plány. Toľko pripojení na meteo radar na meter štvorcových, čo bolo na našej chate, by ste iba ťažko hľadali. Každú hodinu zaznela aspoň raz hláška: ,,O hodinu už prestane pršať". O 15tej sme to vzdali.... poriadne sme sa obliekli a vyrazili na náš prvý výjazd.
Vonku stále pršalo a asi si viete predstaviť, ako sme vyzerali po tých prvých kilometroch v zjazde do Štiavnici. A neuveríte, naozaj prestalo pršať. No čo už, mokrý do nitky a uprostred Štiavnici, tak prečo nepokračovať ďalej, však už je to jedno.
Nakoniec sme sa prebehli kúsok do Sv. Antona a späť na chatu. Takže na zahriatie sme si dali ,,až" krásnych 22,50km s 543 výškovými metrami. A za odmenu jednu pizzu v meste :-)
A znova dážď...
Už v piatok večer sa naša diskusia o trati, aj pod vplyvom rumu, akosi začala zvrhávať. Pribúdali kilometre jedna radosť, hlavne tie výškové. Nakoniec sme skončili pri krásnej trati - kúsok cez 100km a ,,iba" 2400 výškových metrov. Proste šmakocina...
Náš výjazd začal krásnym zjazdom z chaty cez Štiavnicu až do obce Sv. Anton. Počasie nám prialo. Krásne svietilo slnko, ktoré nás zahrialo. Kúsok za obcou Sv. Anton sa nachádza odbočka smerom na kopec Sitno. A tu začala tá pravá zábava.
Stúpanie na vrchol Sitna má 7km a niečo cez 600 metrov výškových. Celý výstup sa dá absolvovať po pomerne kvalitnom asfalte až na pár krátkych úsekov s pomerne hrubým štrkom, kde viete dostať ľahko šmyk. Každým kilometrom sa zvyšoval aj sklon svahu. Začiatok je pomerne plytký a viete pripraviť telo na zvyšok. Posledný kilometer mi priniesol nové skúsenosti - zabrať do pedálov pred jamou znamená, že predné koleso si ide tak 10cm nad povrchom.
Na vrchole sa nachádza sympatická chata, kde si viete dať občerstvenie a posilniť sa pred ďalšou cestou. Výhľad je nádherný, obzvlášť ak vám vyjde počasie. V našom prípade sa samozrejme zatiahlo, čo sme pocítili hlavne v zjazde.
Po napojení na hlavnú cestu sme pokračovali ďalej do obce Prenčov, kde sme odbočili na vedľajšiu cestu smerujúcu do obce Beluj, Badáň a Jabloňovce. Táto časť je plná ,,brďkov" - hore, dole, hore, dole atď. V tomto úseku sme sa zhodli, že nemáme radi nielen kopce, ale ani zjazdy, lebo po každom nasledoval ďalší kopček. Takéto striedanie vám dokáže poriadne ubrať zo síl.
V obci Badáň je odbočka smerom na Počúvadlianske jazero a v prípade zlého počasia si viete trasu skrátiť. My sme pokračovali ďalej až do obce Jabloňovce a Pukanec. Naša trať mala ďalej pokračovať krížom cez kopce až k rieke Hron. Blížiace mraky sa časti nášho osadenstva nepáčili a tak sme sa rozhodli rozdeliť sa. Jedna časť sa vrátila po ceste späť na chatu. Druhá, tá odvážnejšia, časť pokračovala v pôvodnom pláne.
Stúpanie z Pukanca do Štiavnice spolu s dažďom preverilo našu psychickú odolnosť. Na chatu sme dorazili znova premočení do poslednej nitky, ale s dobrým pocitom. Druhá skupina mala väčšie šťastie a dážď ich zastihol v bufete pri pivku. No čo už, nabudúce naberiem viac odvahy a pôjdem dlhšiu trať.
Nakoniec sme skončili so 76 kilometrami a 1.776 výškovými metrami. Obávam sa, že po tomto výkone budem Biely kríž považovať už iba za malý brďok.
A znova dážď...
V nedeľu ráno sme sa zobudili a počasie vonku nám dalo jasne najavo, aby sme sa pobalili a vypadli domov. Čo iné nám zostávalo, poslúchli sme.
Žiaľ, plánovať výjazd pár mesiacov pred termínov prináša so sebou riziko zlého počasia. Na druhej strane nám miestni potvrdili, že zohnať chatu na poslednú chvíľu je niekedy nemožné. V každom prípade, aj napriek niekoľko násobnom zmoknutí hodnotím tento víkend veľmi pozitívne. Bol som prekvapený, že sa mi vôbec podarilo vyškriabať na Sitno a som za túto skúsenosť vďačný. Už teraz viem, že do Štiavnických kopcov sa budem vracať pravidelne.
Comments