Ako začať... To že si na staré kolená vo veku 43 rokov pôjdem "zapretekať" na cyklistické preteky by mi nenapadlo ani vo sne. Začalo to celé tak nevinne, keď som sa pred cca dvomi rokmi pridal ku skupine cyklistických nadšencov. V rámci skupiny sme postupne absolvovali množstvo jázd, až sa z nás úplných začiatočníkov postupne stali cyklistickí "hobbíci" ktorí už niečo majú najazdené a skupina sa postupne pretransformovala na cyklistický klub Gruppetto Bratislava Cycling Team.
A keďže človek je tvor zvláštny a stále musí niečo vymýšľať (však Pali 😊) a posúvať svoje limity, postupne sa začali pridávať rôzne ďalšie aktivity.
Prednedávnom to vyvrcholilo nápadom, aby sme išli vyskúšať účasť na pretekoch. Samozrejme nie profesionálnych, ale takých našich "hobbíkovských". Keďže náš vedúci Pali už na takejto akcii bol a vychválil to do nebies, musím priznať že ma "nalomil". Na pretekoch som nikdy predtým nebol - ak teda nepočítam Devínsky duatlon v 80-tych rokoch minulého storočia, keď som ešte chodil na základnú školu (vlastne to bolo aj minulé tisícročie – už som asi vážne dinosaurus 😊. Vtedy som dokonca aj skončil na bedni, ale to už teraz asi nehrozí 😉
Po drobnom váhaní som sa nakoniec rozhodol že to teda skúsim, veď stratiť nemám čo, prinajhoršom si len hanbu urobím, ale s tým už v mojom veku nejako dokážem žiť 😊
Čo sa týka pretekov, vybrali sme si Leithaberg Radmarathon v Rakúsku, v okolí jazera Neusiedler See. Je to kúsok od Bratislavy, dostupnosť do cca 40 minút autom a predsa len Rakúsko je Rakúsko, aspoň čo sa cyklistiky a kvality ciest týka. Štart a cieľ je v obci Breitenbrunn, trať následne ide cez Purbach, Donnerskirchen, Hof, Mannersdorf, Kaisersteinbruch a naspäť do Breitenbrunnu. Je to taký 40-kilometrový okruh s prevýšením cca 450 metrov. Na výber boli tri trasy – krátka s jedným okruhom, stredná s dvomi okruhmi a dlhá s tromi okruhmi. My sme si vybrali zlatú strednú cestu – dva okruhy, t.j. 80 kilometrov a cca 900 výškových metrov. Na trati sú aj dva kopčeky alebo "brdky" ako ich ja volám. Aj preto sme si boli cca 3 týždne pred pretekom trasu prejsť, aby sme vedeli čo nás na trati čaká.
Čas postupne ubiehal, až nadišiel týždeň pred pretekmi. Keďže toto boli moje prvé preteky a som naozaj čistý "hobbík", nemal som ani tušenia akým spôsobom sa nachystať, naplánovať "formu", koľko voľna a regenerácie pred štartom, a podobne. Zvolil som si cestu voľnejšieho týždňa, aby si telo viac oddýchlo a nabralo sily. Dal som teda tréningovú jazdu v stredu a zaradil som aj ľahšiu jazdu v sobotu (deň pred pretekmi), aby nohy nevyšli z cviku. Aby toho nebolo málo, po tréningu som ešte frčal ku svokrovcom, kde som valcoval trávu a rozvážal fúrikom makadam. Nič moc príprava pred pretekmi, ale čo človek neurobí pre kľud v rodine 😊
V sobotu večer som si už začal uvedomovať že sa "niečo chystá". Žiadna veľká tréma, ale určitú nervozitu som už začínal cítiť. Postupne som si teda pripravil veci na nedeľu, aby som to nemusel riešiť skoro ráno, keďže odjazd bol plánovaný na 6:50. Dôležité je nachystať si všetko v kľude, aby človek potom v strese nechaosil a niečo nezabudol. Čo sa týka potrebných vecí, tak samozrejme treba myslieť na vhodné oblečenie podľa počasia, nezabudnúť na výživu a pitný režim. A samozrejme poriadny spánok pred pretekmi.
Nedeľa už v podstate išla veľmi rýchlo. Ráno budík cca 5:30, prekontrolovať všetky nachystané veci, pokúsiť sa do seba o tomto čase niečo natlačiť, aby žalúdok dostal svoj potrebný prídel a zároveň to preliať aj niečím tekutým, aby neskôr tekutiny nechýbali. Strava je individuálna, každý už má osvedčené vlastné recepty 😊
Následne sa už pred barákom sformovala početná zostava spolujazdcov a pred siedmou sme už tromi autami frčali smer Breitensbrunn. Cesta ubehla rýchlo a bez problémov. Na mieste už miestni organizátori zabezpečovali parkovanie účastníkov a navigovali autá na potrebné miesta, takže parking bez akýchkoľvek problémov. Do štartu zostávalo cca 2,5 hodiny, tak sme si išli v kľude vyzdvihnúť štartovacie náramky s čipmi. Zároveň sme nafasovali celkom bohaté štartovacie balíčky. Energetický nápoj, minerálka, gumené cukríky (asi na kolená 😊) a ďalšie dobroty. Súčasťou štartovacieho balíčka boli aj kupóny na nápoj, panini a štrúdlu po dojazde. Čas do štartu sa pomaly krátil a my sme sa teda začali postupne chystať. Poprezliekať, nachystať nápoje, výživové doplnky... Poniektorí sme sa rozhodli pre krátky rozjazd po okolitých uličkách, aby sme sa aspoň trochu rozohriali.
Následne už sme sa začali presúvať na štart, kde sa sformovala úvodná skupina ktorá išla na tri okruhy (120 km). Organizátori to celkom premysleli, skupiny oddelili a štartovali s časovým odstupom 30 minút, aby na štarte nebolo príliš veľa ľudí. Bol aj nejaký príhovor aj s inštrukciami, ale keďže bol v nemčine a moja nemčina zostala niekde na úrovni "wie heist du ?" tak vám bohužiaľ neprezradím čo v ňom bolo 😊
Po štarte prvej skupiny sme sa už začali stavať my – druhá skupina na dva okruhy (80 km). Môj prvotný plán bol jasný - zúčastniť sa, prísť do cieľa a prežiť "preteky" bez ujmy na zdraví. Predsa len sú to preteky, množstvo ľudí ktorí majú rôzne ambície. Niekto ide na účasť, niekto na výsledok, niekto si ide vychutnať atmosféru. Tomu sa prispôsobuje aj tempo jednotlivých cyklistov a jazda v balíku kde môže byť aj 200 ľudí už nie je sranda, človek už musí mať niečo odjazdené a hlavne byť stále v strehu.
Ja som volil variant "užiť si atmosféru" a vychutnať si preteky. Vyhodnotil som si že tí vpredu sa tam budú dosť tlačiť a tak sme aj s väčšinou spolujazdcov (bolo nás deväť) zvolili variant zašiť sa trochu viac dozadu. Štart bol v takom miernom kopčeku, nič extra ale predsa len rozbiehať sa a zacvakávať tretry do kopca a okolo seba množstvo jazdcov vzbudzovalo mierne obavy aby sa niečo neudialo hneď na štarte.
Našťastie štart dopadol veľmi dobre a prežili sme ho bez problémov. Jedinou nevýhodou bolo že sme zostali ďalej vzadu v balíku a pri pohľade na cestu predo mnou som mal pocit že čelo je už dobrý kilometer pred nami. Prvé kilometre boli v zjazde a tak sa hneď po štarte začalo dosť zostra – na tachometri cca 50-60 kmh. Pri tom tempe sa to už v zjazde začalo pred nami trhať a čelo utekalo, to som vedel že to už je pasé a čelo dobiehať nebudem, také ambície som ani nemal 😊 Ale cítil som že na skupinku pred nami mám a tak som vyštartoval aby som skupinku dolepil kým je čas, vedel som že ak by zdrhla, bude preč nenávratne. Nakoniec sa zadarilo, skupinku som docvakol a začala celkom pohodová časť kedy som sa viezol v balíku a iba som dával pozor aby som nič nevyviedol, prípadne aby som bol pripravený ak by vyviedol niekto niečo predo mnou 😊
Po cca 8 kilometroch sme prešli cez Donnersckirchen a za ním sa už cesta začínala zdvíhať smerom nahor. Pred nami sa zjavil kopec s dĺžkou cca 5 kilometrov a prevýšením okolo 240 výškových metrov. Priemerné stúpanie niečo cez 5%, s pasážami do cca 8%. Hneď na začiatku stúpania som mal pocit akoby poniektorí prepálili tempo a začiatok kopca ich trochu zaskočil. A možno sa len šetrili na druhý okruh, predsa len sa ten kopec ide dvakrát.
Mne sa na moje prekvapenie išlo celkom dobre, chytil som celkom slušný rytmus a zopár ľudí sa mi podarilo v kopci predbehnúť. Až sa mi to zdalo divné, ale snažil som sa na to moc nemyslieť a držať sa jazdcov predo mnou. Kopec som tak úspešne preliezol na moje pomery v slušnom tempe a podarilo sa mi začleniť do skupinky cca 10 jazdcov. Horšie bolo, že keď som sa obzrel za seba, časť mojich spolujazdcov bola preč. Ale čakať sa moc nedalo, skupinka vpredu by mi ušla, tak som sa rýchlo rozhodol a vyrazil vpred.
Po výstupe nasledovala konečne trocha oddychu – tak zbožne očakávaný zjazd a chvíľka na to aby si nohy trochu oddýchli. Zjazd bol super, síce zopár zákrut kde bolo treba viac pribrzdiť, ale výhodou bolo že som mal ten zjazd už odjazdený a vedel som čo ma čaká, takže som si trúfol viac. Po zjazde a v nasledovnej cca 10 km pasáži sa nám podarilo docvaknúť ďalšiu skupinku a tak nás bolo cca 20 kusov a išlo sa veľmi dobre. V skupinke boli aj dvaja moji kolegovia z tímu, celkom fajn morálna podpora 😊
Na 30.kilometri nás už čakal druhý "brdok" na trati – Kaisersteinbruch. Stúpanie asi 2 kilometre s priemerným sklonom 4,2%. Nič strašné, napriek tomu aj tento brdok odfiltroval zopár jazdcov. Nasledoval asi 5-kilometrový zjazd kedy sa dalo trochu oddýchnuť. Ako skupinka sme sa celkom držali pokope - za mňa ideálna skupinka cca 15 až 20 ľudí a primerané tempo, takže bol v skupinke aj celkom kľud. Sem tam síce tempo trochu zakolísalo a občas človek musel na brzdy, ale pred pretekom som sa obával že to bude horšie.
Po zjazde odbočka na Breitenbrunn a nasledoval prejazd cez časomieru označujúcu nájazd do druhého okruhu. Trať už rovnaká a známa, ako skupinka sme sa držali pokope a až pod kopec za Donnerskirchenom sa nič nemenilo. Pri nájazde do kopca už bolo vidno že niektorým dochádzajú sily a postupne sa začali prepadávať dozadu. Mne sa tak podarilo dostať trochu viac vpred, takmer až na čelo skupinky, kde boli aj moji dvaja kolegovia. Teplo bolo pekelné, skoro 30°C a zo mňa tieklo ako z vodopádu. Neviem ako sa cítili ostatní, ale mne už tiež začínalo trochu dochádzať. Tí dvaja vpredu pred vrcholom ešte kopli do vrtule a začali sa vzďaľovať, ani neviem akým zázrakom sa mi ešte podarilo pozbierať nejaké zvyšky síl a pred vrcholom trochu zrýchliť, takže som ich tesne za vrcholom docvakol. Pripadal som si ako v telke, traja kolegovia z jedného tímu spoločne na vrchole kopca a zvyšok skupiny obďaleč za nimi, tímový riaditeľ by mal veľkú radosť 😊
Na únik to však moc nebolo, do cieľa ešte ďaleko a prepáliť tempo by nemalo zmysel. V zjazde nás pár jazdcov docvaklo a tak sme pokračovali ako skupinka, síce už menšia ale stále tak cca 10-15 ľudí.
Asi by to neboli preteky keby nedošla aj kríza. Je fakt že tempo som išiel vyššie ako bežne zvyknem a preto bolo pravdepodobne len otázkou času kedy to na mňa príde. Napriek tomu že som sa snažil dopĺňať za jazdy tekutiny aj výživové doplnky, asi sa niekde stala chyba a prišli prvé kŕče. Cca 15 km pred cieľom prišiel kŕč do pravej nohy, až ma oblial studený pot. Myšlienka na to že by som mal spomaliť ma však zožierala a snažil som sa to nejako rozdýchať, presunul som sa na koniec skupinky a dúfal že kŕče prejdú a ja budem môcť pokračovať. Aj sa stalo a so skupinkou som sa dostal pred posledné stúpanie na trati, opäť Kaisersteinbruch. Stúpanie začína hneď za zákrutou, takže pred zákrutou podradiť, zatočiť a hneď začať stúpať do kopca. Štart do kopca celkom fajn, ale čo čert nechcel (alebo hajzlík chcel), zasadil mi druhý úder, prišli kŕče do ľavej nohy. Musel som na chvíľu zvoľniť a tak ma obehlo zopár jazdcov, vtedy som si myslel že toto je konečná a toto stúpanie s kŕčami nedám. Keď som sa však obzrel, zistil som že jazdci za mnou na tom tiež už nie sú kondične najlepšie, čo ma celkom psychicky nakoplo a vlialo ďalšie sily do už unavených nôh. Dokonca sa mi podarilo ešte v kopci zrýchliť a docvaknúť tých pár jazdcov predo mnou. Síce s veľkým sebazaprením, ale podarilo sa a na vrchol sme dorazili spoločne. To už som tušil že nasleduje zjazd a potom už len kúsok do cieľa, že by som to aj s kŕčami mohol zvládnuť.
V zjazde sa nám s kolegovcami podarilo dostať na čelo skupinky, trochu sme prestriedali a nakoniec sme sa spoločne dostali na poslednú križovatku odhadom cca 2 až 3 km pred cieľom, kde sa nám podarilo utrhnúť aj zopár prenasledovateľov. Stadiaľ už nasledovala pozičná jazda, troška taktizovania tesne pred cieľom a následný "špurt" do cieľa ak sa to dá špurtom vôbec nazvať. Cieľ bol v miernom kopčeku, síce veľmi miernom, ale po celkovom fyzickom vypätí po dvoch okruhoch dal aj tak zabrať. Tam sa mi podarilo ešte obehnúť dvoch jazdcov a posunúť o malilinký stupienok vyššie 😊
CIEĽ......
Po dojazde sme už len vydýchali, na občerstvovačke v cieli doplnili pitný režim, hodili do seba kúsok banánu a tyčinku a vybrali sa na "hlavné občerstvenie". Súčasťou štartovacieho balíčka bol aj kupón na panini (bolo výborné) a štrúdlu s nápojom. Inak aby som nezabudol, za dojazd bola ešte buď veľká osuška alebo malá osuška + fľaša vína. Celkom slušný balíček keď to človek celé spočíta. Na občerstvovačke sme ešte chvíľku posedeli, zhodnotili dojmy a nakoniec vyrazili na cestu domov.
Keď to zhrniem za seba, musím povedať že neľutujem ani chvíľu že som sa zúčastnil týchto pretekov. Bola to vynikajúca skúsenosť. Zažil som jazdu vo väčšom balíku a vo vyššej rýchlosti, ale zároveň aj mierne taktizovanie, dobiehanie skupiniek, jednoducho atmosféra ako vo veľkom závode ktoré som sledoval v TV. Chýbali už len servisné vozidlá a sprievodné motorky 😊
Zároveň som prežil aj boj samého so sebou, keď na teba príde kríza a ty ju musíš nejakým spôsobom prežiť aby si mohol pokračovať ďalej. To je ďalšia skúsenosť do budúcna...
Každému kto nezažil preteky naživo túto skúsenosť vrele odporúčam. A ak sa chceš pridať, neváhaj - už o pár týždňov sme prihlásení na ďalšie preteky v Rakúsku, už teraz sa tešíme 😊
Milan